BALTSTAV
Cementový a anhydritový poter |
|
Poter je vrstva, ktorá sa nachádza pod podlahovou krytinou (nášľapnou vrstvou). Je to dôležitý prvok v skladbe podlahy, ktorý zabezpečuje rôzne dôležité vlastnosti, napr. rovný povrch, odolnosť proti oteru, pevnosť, tvrdosť, tepelnú vodivosť a pod. Najčastejšie používaným spojivom v poterových zmesiach je cement (cementové potery) a sadra bez obsahu kryštalickej vody (sadrové – anhydritové potery). Klasické potery na báze cementu nevytvárajú pri aplikácii samovoľne vodorovný povrch, preto ich do roviny vyrovnávame latou a napokon vyhladíme oceľovým hladidlom. Liate potery sú najčastejšie na báze sadry. Pri aplikácii majú tekutú konzistenciu, takže ich stačí len nahrubo roztiahnuť a pri dodržaní technologických postupov samovoľne vytvoria vodorovný povrch. Cementový poter Klasické cementové potery sa kladú na danú plochu, následne sa rozprestierajú latou do roviny a vyhladia oceľovým hladidlom. Práca s klasickým poterom je o niečo náročnejšia a vyžaduje si istú zručnosť. V prípade väčších plôch sa nie vždy podarí dosiahnuť požadovanú rovnosť povrchu a následne sa potom vyžaduje ďalšia vrstva samonivelizačnej stierky. Cementové potery sú vhodné aj pre podlahové vykurovanie, ako aj pre vlhké prevádzky.
Anhydritový poter Sadrové (anhydritové) liate potery pri vylievaní samovoľne vytvárajú vodorovný povrch. Poter sa kladie v tekutej konzistencii, nahrubo sa roztiahne a upraví predpísaným spôsobom. Jednoduchšie spracovanie umožňuje rýchlejšiu realizáciu väčších plošných výmer. Pred liatím poteru je potrebné starostlivo pripraviť podklad. Materiál počas zrenia vykazuje iba veľmi malé objemové zmeny. Ako plnivo v nich slúžia piesky alebo jemné štrky. Veľkosť štrkových zŕn ovplyvňuje minimálnu hrúbku poterovej vrstvy, napr. pri veľkosti zrna 2 mm môže byť minimálna hrúbka poteru už 10 mm, pri zmesiach s plnivom veľkosti 4 mm to už je 25 mm.
|
